See this text in
Po dosiahnutí južného brehu Dunaja v priestore medzi neskoršími pevnosťami Karnuntom a Brigetiom zahájili Rimana opevňovacie práce, ktoré viditeľne menili historickú štruktúru krajiny po oboch stranách rieky. Exponovanie legionárov pritiahlo do tejto oblasti aj obchodníkov. Začal sa dovážať kvalitný spotrebný i luxusnejší tovar, vyrábaný v špičkových antických dielňach, aký bol do tej doby domorodcom žijúcim na sever od Dunaja neprístupný. Do Karnunta sa tovar vozil po tzv. jantárovej ceste, ktorá vychádzala z adriatického prístavu Aquileia. Dunajským prechodom severne od Karnunta prechádzala potom cesta na územie Barbarika. Jedna z jej vetiev viedla Záhorím (región medzi dolným tokom rieky Morava a malými Karpatami), v tom čase obývanom príslušníkmi germánskych kmeňov Markomanov a Kvádov. Počet Germánov v regióne vzrástol po príchode vojenských družín Marobuda a Katvalda, panovníkov, ktorí vládli mohutnej germánskej ríši s centrom v stredných Čechách a boli svojimi rodákmi vyhnaní (samotných exkráľov umiestnili Rimania na území rímskej ríše). Za ich panovníka bol určený kvádsky veľmož Vannius. Politika podpory germánskej elity a formovaním klientských štátov ako bariérou proti barbarským útokom na pohraničie Impéria viedla k vzrastu moci a majetku miestnych kniežat. Vládnuce rody bohatli okrem toho aj z poplatkov za prechod jantárovou cestou. Svedectvom bohatstva germánskej elity, sídliacej na Záhorí, teda v tesnom susedstve rímskeho Impéria sú aj bohaté kniežacie hroby, objavené v obciach Zohor a Vysoká pri Morave.
Vo Vysokej pri Morave, ležiacej cca 20 km severne od Dunaja, sa našiel jeden
kniežací hrob. Objavený bol nečakane v roku 1939 pri exploatácii zeminy na
stavbu hrádze. Pri jeho odkrytí ani vyberaná nebol prítomný žiaden archeológ.
Podľa nálezcov sa v hrobe nachádzala kostra s hlavou uloženou na sever. Hĺbku
hrobu neskôr odhadli na 120 cm. Všetky predmety boli podľa svedectva nálezcov
uložené v okolí hlavy pochovaného. Obsah hrobu sa dostal do zbierok Slovenského
národného múzea. Pozostával z 12 artefaktov (kostra a možno aj ďalší, menej
atraktívny sprievodný inventár bol vyhodený).
Predmety vo výbave hrobu majú rôznu provenienciu. Situla, panvice, naberačka
a sklený pohár pochádzajú z juhoitalských dielní. Panvice sú opatrené kolkami
kapuánskeho majstra P. Cipia Polybia, ktorý pracoval v poslednej tretine
1. stor. n. l. Ostatné artefakty majú panónsky pôvod.
 |
|
|
1. Situla,
vyrobená z bronzového plechu v dobe cisára Augusta v Kapui, vysoká 23,7
cm, priemer ústia 17,2 cm |
2. Panvica odliata z bronzu a dodatočne vytáčaná, výrobok kapuánskeho majstra
P. Cipia Polybia v dobe vlády Flaviovcov, vysoká 14,4 cm, priemer ústia
19,8 cm |
Dve menšie panvice vyrobené z bronzu a vo vnútri postriebrené, s výrobnou značkou
majstra P. Cipia Polybia vyrazenými na rukoväti, vysoké 5,8 cm, priemer
ústia 10,8 cm |
|
|
5. Naberačka z bronzového plechu s priemerom 10,3 cm so silne poškodenou rukoväčou, vyrobená buď v Galii alebo v Itálii
|
 |
3. Konvica (oinochoë)
s konskou protomou, vysoká 19,2 cm a široká 10 cm |
4. Obetná miska, odliata z bronzu s priletovaným držadlom, ktoré je zakončené psou hlavou. Miska
je vysoká 3,9 cm s priemerom 19 cm. Ide pravdepodobne o výrobok kampánskej
dielene |
6. Miska tenkostenná vyrobená z bronzu vysoká 9,6 cm s priemerom ústia 27,2 cm,
pochádzajúca z kampánskych dielní |
7. Pohár (poculum) z priezračného skla, vysoký 17,6 cm s priemerom ústia 7,4 cm juhoitalského pôvodu |
Súčasťou výbavy pochovaného boli aj zlomky ďalšieho skleného pohára, kovové
zvyšky rohu na pitie a bronzová pracka.
Predmety, ktoré sa v hrobe zachovali patria ku kvalitným výrobkom antických
dielní, aké používali aj bohaté rímske domácnosti a totožné nálezy poznáme
aj z Pompejí. Poukazuje to na význam, aký prisudzovali Rimania dobrým vzťahom
s miestnou germánskou elitou. Na druhej strane dovoz tohoto luxusného tovaru,
symbolizujúceho antický spôsob života, bol značne obmedzený. Výskum sídlisk
v tejto oblasti (Stupava, Zohor) ukázal, že domáce obyvateľstvo žilo naďalej
na pôvodnej kultúrnej úrovni. Z obmedzeného dovozu antických výrobkov sa do
ich domácnosti dostalo len málo. Pre Rimanov išlo totižto v prvom rade o politickú
aktivitu orientovanú na germánsku elitu, menej o romanizáciu barbarského obyvateľstva.
Ondrouch, V.: Bohaté hroby z doby rímskej na Slovensku. Bratislava 1957, s. 13 – 40.
