See this text in
Na prelome
letopočtov sa hranice rímskej ríše posunuli k strednému toku Dunaja a pred
provincionálnou administratívou stála úloha brániť túto líniu. Severne od
rieky žili germánske kmene Markomanov a Kvádov. Kontrolu prihraničných území
sa Rimania snažili zabezpečiť nielen snahou dostať pod svoj vplyv miestne
kniežatá, ale aj priamou vojenskou prítomnosťou na barbarskom predmostí. Z tohoto pohľadu
mala strategický význam oblasť v okolí sútoku Moravy s Dunajom. V týchto
miestach opúšťala tzv. jantárová cesta územie, nachádzajúce sa pod rímskou
kontrolou a prechádzala na barbarské územie. Vojenské, politické a v neposlednom rade aj obchodné dôvody
viedli Rimanov v polovine 2. storočia k vybudovaniu oporného bodu na tomto
úseku barbarskej strany hraníc, konkrétne na území dnešnej Stupavy (starší
názov Stampfen, mesto situované západne od Bratislavy), vzdialenej 13 km vzdušnou čiarou od sútoku Dunaja
s Moravou a 20 km od Karnunta.
Ako miesto pre vybudovaniu oporného
bodu si Rimania zvolili vyvýšeninu Kopec, vybiehajúcu západným smerom z horského masívu Malých Karpát. Z vyvýšeniny bolo možné kontrolovať trasu jantárovej cesty hlboko do barbarského
vnútrozemia. Experimentom bola dokázaná aj možnosť vizuálneho spojenia s Karnuntom.
Osídlené lokality pred príchodom Rimanov je doložené črepmi z neskorej doby
bronzovej a laténskej, ako aj polozahĺbenými germánskymi objektmi z prvej poloviny 2. storočia.
Po obsadení Kopca tu Rimania
vybudovali budovu štvorcového pôdorysu s nasucho kladenými riečnymi kameňmi
v základoch. Nadzemnú časť tvorila drevozemná konštrukcia, vymazávaná vápennou
omietkou.
Po vnútornom členení objektu sa nezistili žiadne stopy, snáď s výnimkou
úzkeho žľabu v smere sever - juh. Západne od stavby boli zistené stopy žľabového
baraku. Je možné, že sa ich v tejto časti nachádzalo viac, avšak neskoršou
stavebnou aktivitou Rimanov mohli byť zničené. Nájdené stavebné základy boli
zrejme súčasťou
väčšieho stavebného komplexu vojenského charakteru, ako napovedá železná krúžková
košeľa (lorita hamata), nájdená pod spadnutým západným múrom stavby. V druhej polovine druhého storočia, pravdepodobne už po skončení markomanských vojen (166 - 180), došlo
na lokalite k rozsiahlej prestavbe. Výsledkom bol architektonický komplex, pozostávajúci
zo západnej pozdĺžnej dvojtraktovej budovy, orientovanej v smere sever - juh
a ďalšej stavby v tvare písmena L v severovýchodnej časti. Budovy boli prepojené obvodovým
múrom v dvor. Základové časti murív tejto fázy pozostávali z lomového kameňa,
spájaného kvalitnou vápennou maltou. Nadzemné partie tvorili pravdepodobne drevo-zemné
konštrukcie s hlineným alebo maltovým výmazom.
Na prelome druhého a tretieho storočia bol celý komplex asanovaný a na
jeho mieste vznikla úplne nová stavebná dispozícia, využívajúca niektoré podzemné
časti múrov predchádzajúcej etapy. Ako prvé postavili jadro budúceho komplexu,
pozostávajúce z trojpriestorovej stavby s ohradou, vytvárajúcej na východnej
strane dvor. V ďalšej etape bolo vo vnútri dvora pristavané severné krídlo
a dvor bol premenený na átrium s chodbou po vnútornom obvode, ktorá v juhovýchodnom
rohu ústila do samostatnej miestnosti.
Luxusný charakter tejto fázy dokladá predovšetkým vykurovanie murovanými kanálmi, umiestnenými pod liatymi maltovými podlahami. Z dvoch kúrenísk (pri severnej a východnej stene) bolo takto obsluhovaných spolu päť miestností. Minimálne časť miestností bola farebne vymaľovaná. Tieto skutočnosti spolu s faktom, že súčasťou komplexu sa stali samostatne stojace kúpele, poukazujú na to, že v tejto fáze možno hovoriť o civilnej usadlosti typu villa rustica, hoci vzhľadom na jej polohu v Barbariku treba uvažovať aj o súčasnom pobyte menšej vojenskej posádky z materskej základne v Karnunte. Na prelome tretieho a štvrtého storočia bol stavebný komplex v Stupave opustený, jeho obyvateľstvo sa pravdepodobne vysťahovalo. Nezistili sa žiadne stopy požiaru, vojenského vpádu alebo podobne. Opustené stavby chátrali a počas silného zemetrasenia koncom 4. storočia niektoré bloky murív spadli. V teréne sa zachovala časť sklopeného severného átriového muriva s dvoma okennými otvormi (po reštaurovaní sú umiestnené v priestoroch Archeologického múzea S.N.M. v Bratislave). V súvislosti s existenciou stavebných zvyškov antickej architektúry na Kopci bol uskutočnený výskum germánskych sídliskových objektov vo viacerých polohách v okolí. Ukázalo sa, že pred príchodom Rimanov žilo germánske obyvateľstvo s výnimkou elity na nízkej hospodárskej úrovni. Vo obsahu výplne preskúmaných objektov sa našlo minimum importov, chudobu možno konštatovať, aj pokiaľ sa týka domácej remeselnej produkcie. Po vybudovaní rímskeho oporného bodu v polohe Kopec sa viditeľne zvýšila dostupnosť importovaného tovaru z provincií. V polohe Urbárske sedliská, vzdialenej 3,5 km severozápadne od Kopca pracovala dokonca šperkárska dielňa, v ktorej boli spracovávané farebné kovy, vrátane zlata.
Ako posledné nálezy z územia Kopca treba spomenúť ojedinele nachádzané longobardské črepy z konca 6. storočia, teda z doby, keď už bola pôvodná sídelná štruktúra pod vplyvom udalostí sťahovania národov takmer úplne zničená.
Obr. 1. Hranica rímskeho Impéria v 1. - 4. stor. v okolí Karnunta
Obr. 2. Vyvýšenina Kopec, ležiaca na severnom predmostí, ktorú si Rimania zvolili na vybudovanie oporného bodu v Barbariku
Obr. 3. Rekonštrukcia II. fázy rímskeho stavebného komplexu
Obr. 4. Rekonštrukcia III. fázy v jej počiatočnom stavebnom vývoji
Obr. 5. III. fáza po prebudovaní dvora a dostavaní východnej časti
Obr. 6. Zbytok železného krúžkového panciera nájdeného pod spadnutým múrom I. stavebnej fázy - celkový pohľad a detail
Obr. 7. Zachovaná časť podpodlahovej kanalizácie, pomocou ktorej sa v III. fáze vykurovali niektoré miestnosti
Obr. 8. Fragmenty farebných omietok z III. fázy Obr. 9. Aureus cisára Vespasiana (69 - 79) 10. Varia